Vernisáž výstavy

Počiatky vzniku Centra sociálnych služieb Slnečný dom siahajú do 60. rokov 20. storočia, kedy vznikal a začal sa formovať budúci Ústav pre mentálne  postihnutú mládež na Kmeťovom stromoradí v Prešove. Po nežnej revolúcií a následnom reštitučnom konaní sa v roku 1993 začalo poskytovanie sociálnych služieb s pobytovou dennou a týždennou formou v Ústave pre mentálne postihnutú mládež na Važeckej ulici v Prešove. Pôsobnosť tohto centra o správu Rehabilitačného strediska a Zariadenia núdzového bývania na ulici Komenského v Hanušovciach nad Topľou sa rozšírila k 1. aprílu.2011.

V súčasnosti Centrum sociálnych služieb „Slnečný dom“ tvoria strediská: Domov sociálnych služieb, Važecká 3, Prešov; Špecializované sociálne poradenstvo, Hlavná 58, Prešov; Domov sociálnych služieb, Komenského 29, Hanušovce nad Topľou a Zariadenie podporovaného bývania, Komenského 29, Hanušovce nad Topľou.

Ako v rozhovore pre Hanušovské noviny uviedla jeho riaditeľka MVDr. Anna Suchá, svojich klientov sa snažia podporovať aj v umeleckých prejavoch. Z tohoto dôvodu ju veľmi potešilo otvoriť výstavu výtvarných prác ich klienta Rudolfa Sedláka v hanušovskom Malom kaštieli. O organizáciu podujatia sa pričinilo MsKS v osobe riaditeľky Bc. Ľubice Tomkovej a pracovníčky hanušovského Slnečného domu Moniky Bakaľarovej Hatalovej.

Na otázku, aké sú v tomto smere ciele centra sociálnych služieb, riaditeľka Anna Suchá povedala: "V tomto smere vyvíjame rôzne činnosti - ergoterapiu a rôzne kultúrne činnosti. Naši klienti maľujú obrazy a praktizujú aj iné súčasné populárne výtvarné techniky či techniky úžitkového umenia ako servítkovú techniku, výrobu zo sádry, šatky na hodváb, solivarskú čipku. Podporujeme nielen talentovaných, ale aj tých, ktorí majú menej talentu, aby si cvičili motoriku, zručnosť rúk a aby aj vďaka tomu mali radosť zo života. Naši klienti chcú robiť všetko to, čo ostatní ľudia - chcú byť akceptovaní, chcú tvoriť, chcú mať priateľov, chcú chodiť do spoločnosti a chcú, aby ich spoločnosť prijímala ako rovnocenných partnerov." A ako vnímala priestory MAlého kaštieľa? "Som uveličená," povedala. "Sú nádherné. Veľmi sa teším, že je vernisáž práve tu. Pre našich prijímateľov bude toto všetko pôsobiť ako nesmierna vzpuha. Viete, systém, ktorý teraz razíme, je integrácia našich klientov do komunity, keď môžu aj ľudia s handicapom alebo so špecifickými potrebami ukázať verejnosti, čo dokážu, a tak sa včleňovať do spoločnosti. Z tohto dôvodu veľmi pekne ďakujem organizátorom podujatia, že pomohli to urobiť."

Nakoniec ešte niekoľko slov o autorovi vystavovaných prác:

Rudolf Sedlák je rodák z Chmeľice, okr. Stará Ľubovňa. Maľovaniu sa venuje od detstva. Odborné vzdelanie v tomto smere žiadne nemá, na rozdiel od jedného jeho brata, od ktorého niečo z výtvarných techník odkukal. Ako však hovorí, inšpiráciu prijíma, ale kopírovať iných nechce. Najradšej sa venuje motívom z prírody a má rád "starodávne" námety; najmenej je mu blízka figurálna tvorba. Maľuje temperami i ojelom, rád využíva aj perokresbu.